Priemyselné armatúry sú strojárenské výrobky, ktoré slúžia na uzatvorenie, usmernenie, kontrolu a reguláciu prevádzkových médií v potrubí a zariadeniach. Ich odlišnosť je predovšetkým v ich funkcii, materiálovom prevedení, technickom riešení, technológii výroby, spôsobe pripojenia a ovládania , ako aj smere prúdenia prevádzkového média. Armatúru volíme nielen z hľadiska technického (prevádzkového), ale i z hľadiska ekonomického. Okrem jednoúčelových, špecifických armatúr je možné armatúry nahradzovať – zamieňať, pokiaľ to dovolia ostatné hľadiská ( reakcia média s materiálom armatúry, objemová rozťažnosť materiálu, tuhosť armatúry – potrubného systému, pripojovacie rozmery, stavebná dĺžka, cena armatúry a pod.
Charakteristickým znakom ventilu je kolmý pohyb uzatváracej časti k rovine sedla. Dosadacie plochy sa po sebe neposúvajú, nedochádza k vzájomnému treniu. Tým je znížené riziko zadierania dosadacích plôch. Hlavnou výhodou ventilu je ich použiteľnosť pre malé svetlosti, alebo pre vysoké pracovné tlaky. Nevýhodou ventilu sú pomerne vysoké prietokové straty. Pretože tlak média pôsobí na uzáver ventilu násobkom štvorca jeho priemeru, vzniká vo vretene značná osová sila. Preto sa ventily vyrábajú do svetlosti DN 200mm.
Posúvač patrí do armatúr uzatváracích, t.j. armatúr slúžiacich na uzatvorenie, alebo otvorenie cesty pre prietok média. Táto funkcia je zaistená klinom, ktorý sa vysúva – zasúva v telese posúvača medzi sedlá. Tento posuv je rovinný, čiže dosadacie plochy klinu a telesa sa o seba trú. To spôsobuje nebezpečenstvo zadierania, čo je nevýhodou posúvača. K ich výhodám patrí neobmedzená svetlosť, minimálne prietokové straty a pomerne malý uzatvárací moment na ich uzatvorenie – otvorenie. Priemyselné posúvače sa vyrábajú od svetlosti DN 40, posúvače z oblasti bytových armatúr aj v nižších svetlostiach ( tieto nie su predmetom tohto katalógu ).
V poslednej dobe sa kohúty používajú veľmi často pre svoju jednoduchosť, nízke prietokové straty, rýchlu obsluhu a krátku stavebnú dĺžku. Presadzujú sa predovšetkým kohúty guľové. Nevýhoda kohútov je nebezpečenstvo ich zadierania a náročnosť ich opráv. Kohúty majú svoje uplatnenie predovšetkým na miestach, kde potrebujeme prevádzkové médium niekoľkými smermi a podľa potreby jednotlivé cesty uzavrieť – otvoriť, alebo inak vzájomne kombinovať ( kohúty trojcestné, štvorcestné a viaccestné ).
Charakteristickým konštrukčným znakom klapky je tanier otočený okolo čapu. Klapky sú armatúry jednoduché s nízkymi prietokovými stratami. Hlavným druhom klapky sú klapky uzatváracie ( škrtiace), spätné a koncové. Svojou jednoduchosťou, malou otváracou silou a krátkou stavebnou dĺžkou nachádzajú uplatnenie v mnohých odvetviach priemyslu. K ich nevýhodám patrí (klapky medziprírubové), že nezaisťujú tuhosť potrubného systému, čo zaisťujú posúvače aj ventily.
Obtok armatúry je tá jej časť, ktorá spojuje priestor pred uzáverom s priestorom za uzáverom. Toto spojenie je prerušené uzatváracím ventilom. Spojenie je možné dvomi spôsobmi:
Účelom obtoku je:
Obtoky uplatňujeme pri ventiloch, pri ktorých je smer prúdenia nad kuželkou a osová sila vo vretene presahuje 40 000N a pri posúvačoch kde merný tlak na dosadacích plochách presiahol dovolenú hodnotu.
Armatúry sú ovládané ručne, mechanicky, alebo samočinne. Podľa miesta ovládania rozlišujeme ovládanie priame (je súčasťou armatúry), alebo diaľkové (miesto pre ovládanie je mimo armatúry, s armatúrou je mechanicky spojené pomocou nádstavcov, kĺbových spojek a dilatačných kusov predlžovacích trubiek kuželových prevodov, ložisiek tieniacích priechodov a stojanov s ručným, alebo elektrickým ovládaním).
Je mechanické ovládanie armatúry ľudskou silou, prostredníctvom ručného kolesa ( so štvorhranným otvorom, alebo valcovým otvorom s perom ), reťazami, pákami, vratidlami, kľúčmi, alebo pomocou mechanického prevodu „ do pomala „. Ručné ovládanie je lacné, jednoduché, nie je náročné na údržbu, avšak v podmienkach ohrozenia ľudského zdravia nie je prípustné. Ručné ovládanie sa nedá použiť pri tých armatúrach, pri ktorých rýchlosť uzatvorenia, alebo otvorenia nie je dosiahnuteľná ľudskou silou.
Zaisťujú servomotory, pneupohony, alebo hydraulické pohony. Najčastejšie používaným mechanickým ovládaním je elektrický servomotor (priamočiary, otočný, pákový). V prípade nebezpečenstva výbuchu sa používajú servomotory hydraulické, alebo pneumatické. Poznáme ovládanie aj elektromagnetické (uzatvárací ventil na plyn, ktorý musí byť v čo najkratšej dobe otvorený, alebo uzatvorený).
Je zaistené konštrukciou armatúry a prevádzkovými podmienkami. Konštrukčné riešenie armatúry zaisťuje jej ovládanie bez vonkajšieho podnetu (spätná klapka sa uzavrie pri spätnom prúdení média, koncová klapka sa uzavrie váhou veka, poistný ventil sa otvorí po prekročení prevádzkového tlaku, škrtiaca klapka ovládaná plavákom sa začne uzatvárať pri stúpnutí hladiny a pod.). Pokiaľ výrobca neumožňuje voľbu ovládania, je spôsob ovládania daný výrobcom a zmena na iný spôsob sa nedoporučuje, pretože armatúra je pre daný spôsob ovládania riešená aj konštrukčne (presné vedenie klinu, zakončenie vretena, druh strmeňa a pod.).
Materiál armatúry je daný tromi hľadiskami:
Okrem špeciálnych armatúr sú najbezpečnejšie používané typy materiálov:
Sivá liatina je najrozšírenejším materiálom priemyselných armatúr pre svoju ľahkú opracovateľnosť, nízku cenu a ľahkú odlievateľnosť. K jej nevýhodám patrí krehkosť (zmrznutá voda armatúru roztrhne) a poréznosť odliatku (pri tlakových skúškach odliatkom často presakuje tekutina). Sivá liatina sa používa do pracovného stupňa II. Nedoporučuje sa použitie sivej liatiny nad teplotu 300°C. V označení druhu materiálu má číslo „6“.
Uhlíková oceľ na odliatky, je materiál vyhovujúci teplotám do 450°C, striedavému mechanickému namáhaniu s prípadnými rázmi , ich používanie je vhodné do pracovného stupňa III. Tento druh ocele nájde uplatnenie v prevádzkach s neutrálnymi látkami, s prehriatou parou, silne alkalickou napájacou vodou a s ďalšími látkami podľa priloženej tabuľky. V označení druhu materiálu má číslo „5“.
Pretože táto oceľ je svojim zložením blízka oceli na odliatky je i jej použitie pre ten ktorý druh média podobný uhlíkovej oceli na odliatky. Svoje uplatnenie nachádza pri vyššom mechanickom namáhaní armatúry, tiež dobre odoláva erózii média. Vyrábajú sa z nej predovšetkým telesá armatúr ako zápustkové (pre svetlosti do DN 50) prípadne i voľne kované (pre väčšie svetlosti) výkovky. Používajú sa do pracovného stupňa III. V označení druhu materiálu má číslo „4“.
Tieto druhy ocele sa používajú pri armatúrach, pracujúcich v najnáročnejších prevádzkových podmienkach – do pracovného stupňa IX, prípadne aj vyššieho. Jedná sa o legovanú (mat.15128), chrómovú (mat.17134), austenitickú (mat. 17247) ocel. Cena tohto materiálu je vysoká, preto ich používame pre podmienky, v ktorých nevyhovujú predchádzajúce materiály, tj. v rozmedzí teplôt 400÷575°C. V označení druhu materiálu má číslo „3“ ( mat. triedy 15 – legovaná oceľ), číslo „2“ (mat. triedy 17 s nízkym obsahom legujúcich prísad), číslo „0“ (mat. triedy 17- korózievzdorná oceľ).
Praktické použitie farebných kovov je obmedzené pracovným tlakom PN 3,2 MPa a pracovnou teplotou 200°C. Používajú sa mosadz, hliník a olovo. Výhodou je dobrá zlievateľnosť a obrobiteľnosť , pričom mosadz má lepšie mechanické vlastnosti, ako sivá liatina. Tieto materiály sa používajú pri tých, médiach kde sa oceľ a sivá liatina nemôžu použiť. V označení druhu materiálu má číslo „7“ (mosadz,olovo) a „8“ (hliník).
K hlavným druhom týchto hmôt pri priemyselných armatúrach patrí pryž a polypropylén. Obidva materiály majú v označení druhu materiálu číslo „9“.Vulkanizácia pryžou EPDM sa používa pri mäkotesniacích armatúrach (posúvače S13, S14, S18, S20, S24, klapky L32, L36, L37). Pre styk s agresívnymi médiami sa používa vulkanizácia tvrdou pryžou 330 – zmes 5265 (posúvač S98), alebo pryž na báze prírodného kaučuku (ventil V78). V chemickom, potravinárskom a textilnom priemysle sa používajú polypropylénové ventily V99.
Menovitý tlak [ bar ]
